rasizmus.sk futbal.rasizmus.sk



Syndróm Róm

Dňa: 17.April 2012 ~ Zaradené do: Novinky, Tlačové vyhlásenia, ĽPR v médiách

Syndrom-Rom

Kampaň na pozitívne zviditeľnenie integrovanej časti rómskej menšiny

Na čo kampaň reaguje, prečo vznikla

Rómska menšina ako celok je optikou väčšinovej časti obyvateľstva najčastejšie hodnotená v súvislosti i s osadami, sociálnym vylúčením, kriminalitou a chudobou. Mienka o rómskom etniku ako celku tak ostáva zdevalvovaná na úroveň nepravdivého mýtu o “neprispôsobivej väčšine a pár svetlých výnimkách”.

K takémuto negatívnemu vnímaniu Rómov zo strany širokého spektra spoločnosti prispieva aj nedostatočná propagácia a nedostatočné zviditeľňovanie integrovanej časti rómskeho etnika, ktorá sa v celospoločenskom vnímaní Rómov stala prehliadanou.  Práve absencia dôrazu na integrovaných Rómov vo verejne viditeľnom priestore je jednou z príčin, prečo sa vnímanie Rómov obmedzuje len na početne menšiu skupinu sociálne vylúčených Rómov.  Kampaň preto primárne reaguje na mylnú, no veľmi frekventovanú predstavu o tom, že integrovaní Rómovia sú len akási ojedinelá výnimka.

Cieľ kampane

Spôsob, ako možno postupne meniť naznačenú paradigmu, je dostať do povedomia čo najširšieho spektra spoločnosti práve tých Rómov, ktorí nie sú ani “osadníci”, ani “hudobníci”, teda vymykajúcich  sa z obvyklej predstavy “typického Róma”.  Práve toto je ambíciou kampane Syndróm Róm  -  zviditeľniť integrovanú časť rómskej menšiny a odkomunikovať ňou verejnosti, že integrovaní, úspešní a pracujúci Rómovia nie sú naozaj žiadnu „svetlou výnimkou“.

Úmyslom kampane nie je deliť Rómov na sporiadaných a nesporiadaných; cieľom je zviditeľniť tých, o ktorých existencii verejnosť neustále pochybuje alebo ktorých mylne vníma len ako maličkú skupinu spomedzi Rómov. Kampaň chce svojim posolstvom zároveň povzbudiť aj ostatných integrovaných Rómov k tomu, aby sa nebáli identifikovať aj svojou etnicitou – sú to práve oni, kto jediný môže verejnosti poskytnúť dôkaz o tom, že Rómovia nie sú jednoliata homogénna skupina.

Kampaň je koncipovaná ako séria osobných príbehov integrovaných Rómov, ktorí vypovedajú svoj životný príbeh. Je to hlas samotných Rómov, ktorí chcú majorite deklarovať, že sa rovnako ako príslušníci majority  podieľajú na zveľaďovaní spoločenských hodnôt, že sa potýkajú s rovnakými problémami a že dokážu byť rovnako úspešní všade tam, kde aj väčšinové obyvateľstvo.

Kampaň nechce hľadať vinníkov na žiadnej strane, ani stavať verejnosť do pozície názorového oponenta. Naopak, samotné príbehy integrovaných Rómov sú najlepším dôkazom toho, že  bezkonfliktné spolužitie Rómov a majority je možné; že ak Rómovia cítia blízkosť majority, ak nežijú v sociálnom vylúčení, ak nemusia vyrastať na sociálnej periférii, dokážu byť rovnako plnohodnotní členovia spoločnosti, ako ktokoľvek iný.

Účastníci kampane

Vo všetkých formách kampane vystupujú skutoční Rómovia, pod vlastným menom a priezviskom. Ich príbehy sú autentické. Ide o Rómov z bežného života, ktorí nabrali odvahu prezentovať verejne svoj životný príbeh bez príkras, bez nároku na akúkoľvek reciprocitu, bez nároku na honorár či iný druh odmeny. Jediným úmyslom všetkých účastníkov v neľahkej úlohe  svojho verejného coming – out,  bolo podporiť posolstvo kampane vlastným príbehom a svojim príkladom motivovať aj ostatných Rómov k sebaidentifikácii.

V žiadnom prípade nejde o ukážku pár samojediných Rómov, naopak, sú len symbolickou vzorkou z obrovskej masy integrovaných Rómov. Táto “vzorka“ Rómov, ktorí účinkujú v Kampani,  symbolizuje  desiatky tisíc Rómov,  ilustruje pôsobenie Rómov v rôznych profesiách a dokazuje, že Rómovia fungujú všade tam, kde ich možno na prvý pohľad prehliadame.

Výstupy

Kampaň sa realizuje prostredníctvom :

  • Webstránky : www.syndromrom.sk
  • Veľkoplošnej outdoorovej reklamy v nasledovných miestach : Bratislava, Zvolen, Prievidza, Kysucké Nové Mesto, Ružomberok, Banská Bystrica, Rimavská Sobota, Levoča, Lučenec, Lučenec – Halič, Michalovce, Prešov, Poprad, Spišská Nová Ves, Spišské podhradie.
  • Odvysielaním televíznych spotov : TV Markíza
  • Distribúciou printových postrov : umiestnené vo vitrínach MHD v Bratislave, Košiciach, Prievidzi a Trebišove
  • Nájmu floatingových plôch : Zoznam.sk, Pravda.sk
  • Spontánneho PR (sociálne siete)

Ďalší prípad internetovej manipulácie verejnosti v téme “rómskeho parazitizmu na sociálnych dávkach”.

Dňa: 22.November 2011 ~ Zaradené do: Novinky

V týchto dňoch sa v sociálnej sieti Facebook znovu šíri status, ktorý zavádzajúcim spôsobom skresľuje objem dávok poberaných 4 člennou rómskou rodinou, snažiaci sa vyvolať dojem hodnoverného dôkazu o “rómskom parazitizme”.

Kotleba klame o davkach

Preto apelujeme na vás všetkých, ku ktorým sa tento status dostal, aby ste si neosvojovali argumenty, ktoré stoja na vode a nemajú oporu ani v právnych predpisoch, ani v oficiálnych štatistických evidenciách. Veríme, že sa nezaradíte k tým, ktorým je pohodlnejšie akceptovať jednoduché frázy bez potreby ich verifikácie a že sa nedáte manipulovať do podobných “kuchynských analýz”.

V čom citovaná správa zavádza?

1. Nesprávne uvedená výška dávky v hmotnej núdzi. Chyba alebo zámer?

Správa uvádza, že rozpočet platí pre 4-člennú rodinu, a že takejto rodine prináleží dávka v hmotnej núdzi vo výške 212,30-eur. Autor však uviedol sumu, ktorá patrí dvojici minimálne s piatimi (a viac) deťmi. Dvojici s 1 až 4 deťmi prislúcha dávka v hmotnej núdzi vo výške 157,60 €, t.j. o 54,70-eur menej, ako sa tvrdí v správe. (Dávka v hmotnej núdzi)

2. Dávky pre Rómov neexistujú.

V systéme štátnej sociálnej podpory totiž nejestvuje jediný cent, ktorý by bol prístupný výlučne Rómom, a na ktorý by v rovnakej situácii nemal nárok príslušník majority. KAŽDÝ OBČAN, ktorý splní zákonné podmienky, je oprávneným žiadateľom danej dávky. Práve preto, že systém štátnej sociálnej podpory nie je podmieňovaný etnicky či národnostne, nie je technicky možné vyčísľovať sociálne zvýhodnenie etnickej menšiny oproti ostatnej populácii.

3. Podmienky priznania dávky

Autor neberie do úvahy, aká je v skutočnosti právna dostupnosťtej ktorej dávky pre obyvateľov osád. Na niektoré ním uvádzané dávky totiž zákon vyžaduje splnenie takých podmienok, ktoré sú v zásade mimo reality “osadníka”.

Napríklad:

a) príspevok na bývanie – na jeho priznanie sa o.i. vyžaduje, aby žiadateľ predložil list vlastníctva nehnuteľnosti, ktorú obýva alebo platnú nájomnú zmluvu s prenájimateľom (čo je v prípade obyvateľov chatrčí postavených z dreva a plechu, bez potrebných povolení a legálneho vlastníctva, právne nereálne)

b) aktivačný príspevok – nepatrí osobne automaticky, len preto, že je v hmotnej núdzi. Naopak, poskytuje sa len zamestnanej osobe alebo osobe v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to len vtedy, ak

  • sa osoba aktívne pripravuje na zamestnanie (t.j. vykonáva rekvalifikačné kurzy zadané MPSVaR) alebo
  • je zamestnaná a študuje popri práci, alebo
  • osoba vykonáva rôzne “pracovné služby” v prospech obce, teda príspevok funguje ako kvázi odmena za vykonanú prácu pre obec či VÚC.

4. Žiadateľom o dotácie na stravné a školské pomôcky je škola, jej zriadovateľ, prípadne občianske združenie.

Nepoukazujú sa do rúk jednotlivých rodín, koláč ich zdrojov sa preto dotáciami nezväčšuje. Autor však tieto sumy zjavne účelovo započítal medzi príjmy rómskej rodiny, len aby dosiahol nominálne vyšší súčet jej zdrojov. V skutočnosti tieto dotácie neznamenajú pre dotovanú rodinu ďalší príjem, ale skôr zníženie nákladov v jej existujúcom rozpočte.

Situáciu možno ilustrovať na jednoduchom príklade:

Náklady na stravné a pomôcky pre 4 deti sú napríklad 150,-eur mesačne. Rodine, ktorá má celkový príjem 400,-eur, pomôže štát uhradiť tieto náklady prostredníctvom dotácie pre školu. Znamená to teda, že vďaka dotácii klesne rodine náklad, a nie to, že k 400 eurám pribudne ďalšia dávka v hodnote 150,-eur. Autor však napriek tomu sumy týchto dotácií pripísal rómskej rodine ako jej ďalšie príjmy, čím chybne navýšil jej rozpočet o 148,80,-eur.

5. Autor príspevku porovnáva životné podmienky dvojice so 4 deťmi a jednotlivca (zdravotnej sestričky) so 4 deťmi.

Ak by rodina zdravotnej sestry bola takisto v modeli “dvojica + 4 nezaopatrené deti”, pričom mesačný čistý príjem tejto rodiny by bol počas predošlých 6 mesiacov rovnaký (alebo menší) ako je suma životného minima , majú jej deti takisto právo na to, aby im škola dotovala stravu a pomôcky.

- životné minimum dvojice so 4 nezaopatrenými deťmi sa vypočítava súčtom 189,83.-eur (žiadateľ) + 132,42,-eur (plnoletá spoločne posudzovaná osoba) + 4x 86,65,-eur (4 nezaopatrené deti) = 668,85,-eur. Ak by platilo, že rodina zdravotnej sestričky má naozaj čistý príjem v sume 542,-eur, môžu aj jej deti dostávať zľavnené školské obedy či školské pomôcky.

Záver

Prirátaním týchto benefitov na stranu rodiny zdravotnej sestričky, a odrátaním fakticky nesprávnych, alebo reálne ťažko dostupných dávok na strane rómskej rodiny, by sme sa dopracovali k úplne opačnej príjmovej matematike, než je tá, o ktorej nás presviedča autor nepravdivej správy.

Ako to naozaj je – čo hovori legislatíva a oficiálne štatistiky

Zneužívanie dávok je nedefinovaný a štatisticky takmer nevyčísliteľný jav. Rovnako je technicky nemožné s absolútnou istotou vyčíslovať podiel Rómov na ich spotrebe. Vzhľadom na neexistenciu etnických dát je seriózna analýza takmer nemožná, a ktokoľvek by predkladal akýsi matematický súčet dávok v rómskej rodine, vyrábajúc z toho dôkaz o “rómskom parazitizme”, vychádza z amatérskej metodiky a pofidérnych laických odhadov.

Hodnotiť korektne stav je možné len do tej roviny, v ktorej existujú buď relevantné oficiálne štatistiky, alebo dáta získané metodologicky hodnoverným, terénnym prieskumom osád. Ilustračne uvádzame dáta, ktoré by mohli vniesť do tejto témy predsa len trochu triezvejší pohľad:

  1. v roku 2010 bolo celkovo 183.000 domácností poberajúcich dávku v hmotnej núdzi. (celkovo šlo o 372 744 osôb). Je ťažko predstaviteľné, že všetky osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi, boli výlučne z radov Rómov – na Slovensku totiž žije cca 360.000 – 420.000 Rómov, pričom. 60% z nich žije integrovane )
  2. Uvedenú tézu potvrdzujú aj iné oficiálne dáta. Napr. v marci 2010 Ústredie práce vyčíslilo zloženie poberateľov dávky v hmotnej núdzi (vid graf). Za poroznosť stojí údaj týkajúci sa zastúpenia jednotlivcov bez detí (62%) a dvojice s viac ako 4 deťmi (3%)
    davky-v-hmotnej-nudzi
  3. Dávka v hmotnej núdzi sa pre dvojicu s viac ako 4. deťmi už ďalej nezvyšuje. To znamená, že či má rodina 5 alebo 15 detí, dávka v hmotnej núdzi ostáva rovnaká. (dvojici s 1-4 deťmi patrí v sume 157,60 € mesačne, dvojici s viac ako 4 deťmi patrí v sume 212,30 € mesačne)
  4. Mnohokrát sa v internetových diskusiách špekuluje o parazitizme Rómov na príplatku k príspevku pri narodení 1. až 3. dieťaťa (678,49,- Eur). Len málokto skúma, aké podmienky musí žiadateľ splniť na to, aby sa mohol o dávku uchádzať. V prípade tejto dávky zákon uvádza, že príplatok NEPATRÍ rodičke, ktorá porodila dieťa v čase, keď bola maloletá, alebo ak sa od 4. mesiaca tehotenstva nezúčastňovala pravidelných gynekologických prehliadok. Do akej miery sú tieto podmienky splniteľné prvorodičkami v osadách, je zrejmé asi každej osobe s mimálnou znalosťou sociálnej reality v osadách.

V podobnom duchu by sa dalo pokračovať.

Účelom tohto textu nie je ašpirovať na “odborno-vedeckú analýzu”, ale ilustračne naznačiť, čo všetko treba brať na zreteľ, ak chceme korektne diskutovať o akomsi “sociálnom parazitizme”. Predovšetkým chceme apelovať na verejnosť, aby sa nedávala vmanipulovávať do prízmeného populizmu, len preto, že jednoduchým jazykom odhaľuje v národnostnej menšine “najväčšieho vinníka ekonomických problémov v štáte.”

Rómovia, práca a chudoba

Dňa: 09.October 2011 ~ Zaradené do: Novinky

“Integrovaný Róm neznamená, že nemôže byť chudobný. A riešiť sociálne a pracovné problémy Rómov sa nedá bez riešenia problémov nízko-príjmových a chudobných vrstiev vo všetkých (najmä východných) regiónoch.”

Záznam z prvej diskusie ĽPR  “Sú Rómovia chudobní, pretože sú Rómovia?” o chudobe na Slovensku, o živote v osade, o tom, čo znamená byť Rómom, akým prekážkam čelí pri hľadaní práce a o tom, že problémy Rómov sa musia riešiť spolu s problémami všetkých ľudí z nízko-príjmových vrstiev a nerozvinutých regiónov, nájdete  tu.

Prečo sú Rómovia chudobní, prečo sú v osadách

Dňa: 02.October 2011 ~ Zaradené do: Novinky

Od septembra 2011 organizujeme vďaka podpore Nadácie Intenda sériu diskusií po viacerých slovenských mestách. Dotkneme sa tém Rómov, chudoby, diskriminácie majority a možností riešenia, a tém multikulturalizmu a migrácie na Slovensku.

Prvá zo série debát sa bude konať už tento štvrtok 6.októbra v priestoroch UPC v Mlynskej doline (Staré Grunty 36) na tému:

Sú Rómovia chudobní, pretože sú Rómovia?

Hosťami večera budú Zuzka Kusá, sociologička zo SAV a predsedníčka Slovenskej siete proti chudobe, Laci Oravec z Nadácie Milana Šimečku a Janette Mazziniová s Iuventy.

Netvrdíme, že debatky odstránia problémy spojené so sociálnym vylúčením Rómov.. ale čo by mohli odstrániť, sú amatérske pohľady na ich príčiny a kuchynské návody na ich riešenie. Prídite a zistíte niečo o živote osád a ako sme my “bieli” diskriminovaní.

https://www.facebook.com/home.php?ref=hpskip#!/event.php?eid=197590500312483

image

Výzva zástupcom televíznych, printových, rozhlasových a elektronických médií a reprezentantom novinárskej obce

Dňa: 02.September 2010 ~ Zaradené do: Tlačové vyhlásenia, ĽPR v médiách

Vážení zástupcovia televíznych, printových, rozhlasových a elektronických médií na Slovensku, vážení reprezentanti slovenskej novinárskej obce,

Slovenskou verejnosťou otriasla správa o tragédii v Devínskej Novej Vsi a snaží sa ju spracovať rôznymi spôsobmi. Jedným z nich, paradoxne zrejme najfrekventovanejším, je snaha o ospravedlnenie páchateľa a jeho štylizácia do role „zúfalého, bezmocného introverta, ktorého k skutku dohnala nespratná rómska rodina“. Žiaľ, s úprimným poľutovaním musíme konštatovať, že pod takýto charakter verejnej mienky sa podpisuje aj spôsob, akým média o incidente informujú verejnosť.

Nepochybným katalyzátorom týchto nálad je aj reportáž z „Lampárne“, natočená pred piatimi rokmi, a znovu odvysielaná dňa 31.08.2010 v televízii Markíza. Odhliadnuc od toho, že vo vzťahu k skutku je tendenčne mlživá (keďže sleduje problém susedských vzťahov so sesterskou dvojicou Halazsových, čím nekorešponduje s priezviskami zavraždených obetí), predovšetkým vyvoláva vo verejnosti presvedčenie, že páchateľ bol obeťami terorizovaný, žiaden orgán verejnej správy mu nepomohol, a práve rodina žijúca v jeho susedstve ho dohnala k tomuto ohavnému skutku.

Samotné policajné vyšetrovanie však žiadne informácie potvrdzujúce podobné závery zatiaľ neprinieslo. Naopak, policajný prezident Jaroslav Spišiak potvrdil, že páchateľ sa nikdy na orgány verejnej moci so žiadosťou o pomoc v susedských sporoch neobrátil, a teda nie je pravda, že by bol k skutku dohnaný stavom bezmocnosti a odmietnutím pomoci zo strany kompetentných orgánov. V neposlednom rade, odznievajú aj iné názory susedov, ktoré hypotézam o „tyranizujúcich rómskych susedoch“ skôr protirečia. Nie je našim zámerom špekulovať o pozadí skutku, naopak : odmietame taký spôsob informovania verejnosti, ktorý špekulácie – navyše s etnickým nábojom – podnecuje.

Nie je nám jasné, čo malo byť účelom tejto reportáže, ale je nám jasné, čo kontext takýchto informácií spôsobuje a kam sťahuje verejnú mienku : do nechutných a morálne zvrátených súdov, k ospravedlňovaniu masovej vraždy, k podnecovaniu nenávisti voči Rómom, k bagatelizovaniu tragédie. V diskusii k danej reportáži odzneli názory, ktoré umocňujú paušálnu nenávisť voči Rómom, ospravedlňujú tento ohavný čin, vyjadrujú mu podporu a stimulujú presvedčenie, že strieľať do Rómov je plauzibilným riešením pre všetkých „bezbranných susedov týraných spolužitím s Rómami“. Ako k tomu dôjdu pozostalí obetí, ak média zneucťujú ich pamiatku tendenčnými informáciami, v ktorých sa vyhasnutie ľudských životov devalvuje na úroveň „oprávnenej vraždy“?

V situácii, kedy by slušný človek očakával istú mieru spoločenskej solidarity s obeťami – nech už by boli svojim spôsobom života či farbou pleti akékoľvek – sme naopak svedkami alarmujúcej necitlivosti a prejavov sympatií s vrahom.

Preto si my, občianski aktivisti a aktivistky, občania a občianky tejto krajiny, dovoľujeme požiadať všetky média a spravodajské zdroje v Slovenskej republike o to, aby ste v ďalšom procese poskytovania informácii o tomto prípade skutočne dôsledne zvážili, či informácia, ktorú verejnosti poskytujete, pomáha objasniť skutok, alebo chce tému len zbulvarizovať. Táto udalosť má totiž potenciál zásadným spôsobom zasiahnuť do spoločenských väzieb a myslenia ľudí, a preto vyjadrujeme požiadavku, aby sa nezneužívala na účely senzácií a zvyšovania sledovanosti. Mala by v nás naopak prebudiť kúsok ľudskej empatie ku všetkým obetiam vraždy a k zraneným, k odsúdeniu takéhoto činu, k zamysleniu sa nad tým, ako hlboko sa v nás udomácňuje tolerancia k násiliu. Nemala by viesť k legitimizovaniu a podpore násilia voči menšinám, predovšetkým by nás však nemala viesť k úvahám, pri ktorých pripisujeme ľudskému životu Rómov menšiu hodnotu, akú si každý ľudský život zaslúži.

Ľudia proti rasizmu

Bratislava, 01.09.2010

Výzvu môžete podporiť na: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=495938#ixzz0yMePppjY

ENAR – reakcia

Dňa: 02.September 2010 ~ Zaradené do: Píše sa inde, Spravodajstvo

Pondelkový masaker v Devínskej Novej Vsi treba vyšetriť ako možný zločin z nenávisti. Vyzýva na to sieť európskych mimovládok ENAR bojujúca proti rasizmu. Hoci masaker zatiaľ nemá nálepku rasovo motivovaný, sieť mimovládok sídliaca v Bruseli hovorí o hlbokom znepokojení. Vraždenie – podľa nej – odráža negatívne stereotypy voči Rómom naprieč Európou, pričom stigmatizovanie tejto menšiny vytvára pocit beztrestnosti u tých, ktorí si ju berú na mušku. Mimovládky apelujú, aby Slovensko dôkladne vyšetrilo pondelkovú streľbu, a to z perspektívy možného zločinu z nenávisti. Zároveň odrádzajú od politických vyhlásení, ktoré by Rómov – takpovediac – hádzali do jedného vreca.

zdroj: http://www.rozhlas.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=0&page=showNews&id=90945

Gregory Fabian – Bratislava 31.8.2010

Dňa: 31.August 2010 ~ Zaradené do: Novinky, Články

„Včerajšia strašná tragédia v Bratislave s výsledným zavraždením až 8 osôb a zranením dvoch desiatok ľudí je krízou pre všetkých ľudí Slovenska. Bude veľmi dôležité, aby polícia postupovala vo svojom vyšetrovaní objektívne, zároveň je podstatné, aby sa počas vyšetrovania zozbierali všetky dôkazy, ktoré môžu poukázať na rasový motív alebo inú pohnútku útoku. Je nevyhnutné, aby médiá a občianska spoločnosť ako celok dohliadali nad riadnym prešetrením prípadu, rovnako ako aj posúdením všetkých dôkazov. Občianska spoločnosť by sa mala zúčastniť vyšetrovania do tej miery, do ktorej môže poskytnúť dôkazy na margo vzťahu medzi útočníkom a obeťami a zverejniť ich. Ešte väčšou tragédiou by totiž bolo, ak sa tento útok odloží iba ako akt pomätenca bez príslušného prešetrenia jeho motívov.

Každý na Slovensku by si mal prejsť svoju vlastnú reakciu na včerajší incident. Každý by sa mal opýtať sám seba: Som presvedčený, že takýto útok môže byť ospravedlniteľný? Myslím si, že sa nejednalo o rasovomotivovaný útok bez toho, aby som bral v úvahu všetky dôkazy? Ak väčšina nerómov odpovie na jednu alebo obe otázky „áno“, tak vyzerá budúcnosť pre rómske komunity na Slovensku veľmi bledo a vzrastá možnosť opakovania podobných situácií.

Ale nielen Rómovia sú ohrození. Rovnako aj majoritná komunita, pretože podobné incidenty ohrozujú mier a spravodlivosť všetkých, čoho dôkazom sú včerajšie úmrtia či zranenia náhodných prítomných z radov majority. Neexistuje ospravedlnenie takéhoto činu v spoločnosti, ktorá rozumie vzťahu medzi rešpektom k ľudským právam, právnym štátom, mierom a bezpečnosťou pre všetkých.

Všetci Slováci sú tvárou tvár kríze. Minimalizujeme túto tragédiu na úroveň aktov šialenca, alebo mu dostatočne nastavíme zrkadlo, aby sme odhalili príčinu a tým zabránili jeho zopakovaniu? A ešte ťažším orieškom bude otázka ako presvedčíme osoby, ktoré na vyššie uvedené otázky odpovedali áno, že ich prístup ohrozuje mier a bezpečnosť všetkých na Slovensku a predovšetkým členov rómskych komunít?“

Gregory Fabian je newyorským právnym konzultantom ohľadom ľudských práv, ktorý pôsobil na Slovensku v období rokov 1995 – 2000 v Slovenskom helsinskom výbore ako ľudskoprávny právnik, tréner a konzultant. Okrem iného sa v novembri 2001 stal právnym poradcom v oblasti nediskriminácie počas misie v Prištine, Kosovo, kde v spolupráci s vládou vytváral antidiskriminačnú legislatívu. Vytvoril samostatnú jednotku ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv v rámci bosnianskeho ľudskoprávneho výboru. Dodnes je aktívnym právnym poradcom a špecializuje sa na ekonomické, sociálne a kultúrne práva znevýhodnených a zraniteľných skupín obyvateľstva.

Devínska Nová Ves – sledujte incident názor po názore

Dňa: 31.August 2010 ~ Zaradené do: Novinky, Články, ĽPR v médiách

S prvými informáciami o útoku v Devínskej Novej Vsi prichádza predovšetkým šok, akási neuveriteľná blízkosť nebezpečia a otázky: „takéto kovbojky už prišli aj k nám?“ Hovoríme o šialenom strelcovi, o nevinných obetiach na ulici, o tom, že toto sa vlastne môže stať každému z nás! A prevládne (legitímny, prirodzený a dobroprajný) pocit veľkej sústrasti s náhodnými obeťami.

S postupom času sa prípad objasňuje, po úvodných zmätočných hodinách plných dohadov, klebiet a zaručených informácií o útočníkovi – mladom feťákovi či troch strelcoch so štyrmi zbraňami, sa zverejní etnicita obetí. Vysvitne, že primárnou obeťou sa stala početná rómska rodina. Táto zmena chvíľu v hlavách pracuje, až prichádza plíživý pocit, pomalý marazmus, že v konečnom dôsledku táto tragédia nie je až taká veľká. Ďalší článok či svedecké výpovede medzi riadkami poukážu na bujaré oslavy v byte obetí, alebo nebodaj sa zmienia o dílerských aktivitách v štvrti. Zrazu už je pre isté spoločenské spektrum situácia úplne iná: veď je úplne pochopiteľné, ospravedlniteľné a „nasledovaniahodné“ že nejaký pološialenec s poloautomatom rozstrieľa rómsku rodinu! Pretože z našich zlých prežitých i neprežitých skúseností je viac ako isté, že táto rodina si to zaslúžila a jemu iba rupli nervy zo zlého spolunažívania. A zostanú zlomky sympatií na adrese nevinných obetí z ulice. (citát „nasledovaniahodný“ pochádza z diskusie sme.sk, kde za veľa hovorí práve tento príspevok: „na celej veci ma mrzia nezúčastnení zranení a pani, ktorú žiaľ náhodne sundal :-( inak je to nasledovaniahodý čin”.) Pretože pre absolútnu zakorenenosť menejcenného vnímania Rómov vražda Róma nie je to isté ako vražda príslušníka majority. Aké ospravedlnenie by sme našli pre vraha našich „bielych“ susedov, ktorí by si doma pričasto robili žúry?

Za žiadnych okolností a v žiadnom čase nie je vražda ospravedlniteľná. Za žiadnych okolností nie je masová vražda, za bieleho dňa, s nekontrolovaným strieľaním do davu, ospravedlniteľná. Akékoľvek má útočník úmysly, jeho čin sa nikdy neocitne v jednej vete s pojmom nasledovaniahodný. Ako povedal právnik Gregory Fabian: „Neexistuje žiadne ospravedlnenie takýchto skutkov v spoločnosti, ktorá rozumie úzkemu prepojeniu medzi rešpektom k ľudským právam, právnym štátom, mierom a bezpečnosťou pre všetkých.“

Či bol tento skutok rasovomotivovaný, leží na ďalšom a riadnom policajnom vyšetrovaní. V tomto momente sú rasovomotivované predovšetkým diskusie za slovenskými počítačmi: etnicita sa stala doslova ospravedlnením vraždy, legitimizujúc akékoľvek nenávistné či neprimerané, zbytočne násilné zásahy voči rómskej komunite.

Týmto vyjadrujeme úprimnú sústrasť so všetkými obeťami bez ohľadu na ich spôsob života i na farbu pleti.

Adoptuj si kačičku a prispej ĽPR!

Dňa: 26.August 2010 ~ Zaradené do: Novinky, Tlačové vyhlásenia

kacicky-01Občianske združenie ĽPR sa toho roku ocitlo medzi 8 neziskovými organizáciami, ktoré môžete finančne podporiť na bratislavských Pretekoch kačíc. Na webe zriadenom Komunitnou nádaciou Bratislava (ktorá za celou touto akciou stojí) si môžeš kúpiť kačičku ĽPR v hodnote 3 E a časťou tejto sumy prispeješ na našu činnosť. Tvoja kačička zároveň súťaží o oveľa viac! 4. septembra v areáli Divoká voda Čunovo môže na pretekoch získať jednu z 50 hodnotných cien.

Všetky informácie ohľadom kúpy kačičky a o fajn programe, ktorý sa v Čunove chystá, nájdeš tu: http://www.pretekykacic.sk/Default.aspx?CatID=11 (keď kupuješ kačičku, nezabudni zaškrtnúť, že chceš tú , ktorá bude plávať v drese ĽPR)

kacicky-14Čo svojimi peniazmi podporíš? Aktivity neziskovej organizácie Ľudia proti rasizmu, ktorých cieľom je prispieť k budovaniu otvorenej a tolerantnej spoločnosti. Jednou z takýchto aktivít je napríklad poskytovanie bezplatnej právnej pomoci obetiam rasizmu a diskriminácie vo všetkých jej formách. Zároveň sa snažíme byť mienkotvorným médiom, ktoré pretvára spoločenský obraz ohľadom inakosti. Vydávame správy, prispievame na školenia, koncipujeme edukačné texty, sme súčasťou viacerých poradných orgánov vlády, snažíme sa reagovať na dôležité témy súvisiace s krajnou pravicou a ľudskoprávnym postavením menšín. Naša činnosť pozostáva z každodenných mravenčích krôčikov, ktorých náklady však častokrát nesieme na vlastných ramenách. Preto by sme Tvoj peniaz radi využili na konkrétne veci, ktoré sa nám nedarí vtesnávať do rozpočtu – najmä poštovné na listy v komunikácii s kompetentnými orgánmi či náklady na prepravu balíčkov s edukačnými materiálmi pre školy. Každou jednou kačičkou nám pomôžeš. My jej budeme držať palce v cieli!

kacicky-13

Rómovia možno potrebujú vlastný Love Parade, aby si ich EÚ všimla

Dňa: 26.August 2010 ~ Zaradené do: Ostatné, Píše sa inde

Autor : Le Rétif, 2.8.2010

Článok bol s láskavým súhlasom autora preložený OZ Ľudia proti rasizmu

Zrejme by sme ostali obvinení z prílišného cynizmu, keď by sme vyvaľovali oči nad oportunistickou zábavou Eur. Komisie v jej kondolenčných prejavoch – nešetrení nimi pri akejkoľvek významnej alebo minoritnej tragédií, alebo pri výročí nejakej prastarej (ale historicky nekontroverznej) hanebnosti: Krištáľová noc, zemetrasenie v Číne, panika na Love parade, smrť Michaela Jacksona.

Zaručeným cynizmom bol však tento pondelok ( 2. august, pozn. prekl.), keď kondolenčný PR zbor z nejakého dôvodu nefungoval. Nevyšlo žiadne seriózne vyjadrenie účasti, žiadna minúta ticha, ani len uhladená správa, starostlivo nadizajnovaná PR posluhovačmi, ktorá by znova potvrdila záväzok : „toto NIKDY VIAC nedopustíme“. Nič z toho neodznelo počas 2. – 3. augusta, v Pamätný deň rómskeho holokaustu, medzinárodný deň spomienky na rómske a Sinti obete tzv. Porraimos či Samudaripen, dvoch slov, ktoré sa v rómskom jazyku používajú na označenie holokaustu.

Nuž, pondelok asi nebol ten pravý deň. Ale možno to niektorý prezident v Únii urobí o rok, keď tento dátum znovu tak nešikovne nepripadne na čas vlny vyhostení a nových zákonov cielených na Rómov, ako sa to tak nešťastne stalo tento rok.

Minulý týždeň sme zistili, že francúzsky prezident Sarkozy plánuje zničiť 300 rómskych táborov a vyhodiť Rómov z francúzskeho teritória. Že Nemecko sa rozhodlo vypudiť svojich 12.000 Rómov vrátane 6000 detí a neplnoletých späť do Kosova. Že Švédsko, v rozpore s vnútoroštátnym aj európskym právom, deportuje Rómov kvôli žobraniu. Že Kodaň popýtala dánsku vládu o pomoc – vrátane použitia sily – pri vyhosťovaní Rómov. A že karavána 700 kočovníkov bola vyhnaná z Flámska.

K tomu všetkému nezabudnime ani na českú a slovenskú tradíciu automatického posielania rómskych detí do špeciálnych škôl pre mentálne postihnutých, talianske vyhlásenie núdzového stavu z roku 2008 kvôli prítomnosti Rómov, ktorí boli následne v tisíckach deportovaní predovšetkým do Rumunska a Bulharska, a na smrť 8 Rómov minulý rok v Maďarsku v réžii domácej krajnej pravice.

Práve preto by teraz asi naozaj nebol vhodný čas pripomínať si 66. výročie likvidácie 2897 mužov, žien a detí zavretých do ohrady tzv. „Zigeunerfamilienlager“ v Osvienčim-Birkenau, v noci z 2. na 3. augusta 1944.

Človek by si mohol myslieť, že je to „nevhodne analogické a nevhodne podobné“ tomu, čo sa odohralo pred toľkými dekádami , keď boli podobné útoky inštrumentalizované vládou, a ktorým dnes čelí aj najutláčanejšia európska menšina. Ako mi povedala Anneliese Baldaccini, právnička EÚ kancelárie Amnesty International: „Európske vlády majú jasné a systémové programy cielené na Rómov. Je to veľmi znepokojivé.“

Je hanbou, že tento dátum je tak „neprimeraný“ , pretože v skutočnosti má Únia veľmi silné páky na to, aby takéto praktiky zastavila. Tieto páky žiaden aktér pred 70-timi rokmi nemal.

V srdci zakladajúcich európskych zmlúv leží finálna sankcia, ktorú môže Brusel aplikovať na akýkoľvek členský štát – diplomati ju nazývajú „nukleárna možnosť“. V prípadoch „vážneho a pretrvávajúceho porušovania“ ľudských práv možno na členský štát uvaliť sankcie takej intenzity, v dôsledku ktorých členský štát stratí hlasovacie práva v Európskej rade. V extrémnom prípade môže na základe článku 7 Zmluvy o Európskej Únii prísť k vylúčeniu z Únie .

Amnesty verí, že je čas reagovať. „Únia je Lisabonskou zmluvou, konkrétne v zmysle článkov 2,6 a 7, zaviazaná venovať sa ľudským právam v rámci 27 členských štátov“, povedala výkonná riaditeľka pre právne otázky Európskej Únie, Susanna Mehtonen.

Avšak hoci je Európska Komisia – rovnako ako Európska Rada a Európsky parlament – oprávnená aplikovať takúto sankciu, chce ostať od tejto otázky dištancovaná tak ďaleko, ako je to len možné.

Vo štvrtok (29.júla) povedala hovorkyňa komisárky pre spravodlivosť Viviane Reding: „Keď príde na tému Rómov a možnosti ich vyhostenia, je to vecou jednotlivých členských štátov, v tomto prípade Francúzska, a je na nich, ako budú v tomto prípade implementovať právne záväzky.“

Keď minulý rok nadobudla platnosť Charta základných práv spolu s príchodom Lisabonskej zmluvy, EÚ ohlásila tento moment ako nový úsvit pre ľudské práva v Európe. Člen komisie zodpovedný za rezorty spravodlivosti sa pod tlakom liberálov Europarlamentu stal priamo komisárom „základných práv“.

Dokonca v apríli na konferencii Európskej komisie venovanej téme Rómov, označila komisárka Reding diskrimináciu voči tejto najväčšej minorite za „neakceptovateľnú“.

Ale zrazu, v momente, keď začali záplavy vládnych útokov na komunity v toľkých členských štátoch, Brusel onemel. Charta, ako nám Brusel objasňuje, nie je listinou základných práv pre občanov, ale len nástrojom pokrývajúcim veľmi úzke oblasti –týka sa len zákonov samotných európskych inštitúcií a členských štátov, keď implementujú európske právo. Ako zdôrazňujú, krok Francúzska a ostatných krajín v tomto prípade leží mimo ich zodpovednosti.

Zaujímavé je, že aplikáciou rovnako striktného výkladu by sme zistili, že Komisia nemá žiadne kompetencie pri ochraňovaní práv gejov a lezieb, jedine ak príde k porušovaniu práv v týchto dvoch situáciách (pri tvorbe zákonov európskymi inštitúciami alebo pri tvorbe zákonov členskými štátmi, keď implementujú európske právo, pozn. prekl.)

A hľa, práva gejov – už dlhodobo etablované v západoeurópskych metropolách a podstatne menej na východe – sú každý mesiac pomerne masívne obraňované rovnakými inštitúciami.

V máji Redingovej kancelária napísala do Vilniusu sťažnosť voči rozhodnutiu, ktorým nižším súd zakázal Gay Pride : „Komisia vyjadruje svoje znepokojenie nad nedávnym vývojom situácie“, písalo sa v nej. Iba niekoľko dní na to litovský najvyšší súd Pride-u zabezpečil hladký pochod. Rovnako prezident Európskej Rady, Herman Van Rompuy, poslal tohtoročnému Pobaltskému pride-u „silný odkaz odsudzujúci homofóbiu“.

Rozdiel v oboch situáciách je v nevyslovenej hierarchii medzi novými východoeurópskymi štátmi a ekonomickými elektrárňami západu. Brusel môže spokojne plesknúť po prstoch východným metropolám bez strachu z dôsledkov, no neurobí to isté v prípade, ak sa exekutíva Únie má obrátiť proti Sarkozymu či Berlusconimu.

To neznamená, že Komisia tieto prípady nevníma ako jasné porušovanie ľudských práv. Veď ako povedal jeden komisár, „toto je presne jedna z vecí, na ktorých si Sarkozy vybudoval meno. Vždy to fungovalo. A vždy je to populárne.“ Ďalej tiež dodal, že „je to momentálne pravdepodobne najcitlivejšia záležitosť,“ čím narážal na slová iného hovorcu, ktorý minulý rok naznačoval, že by Taliansko malo vysvetliť, prečo deportovalo utečencov z Lýbie. Premiér Silvio Berlusconi v tom čase pohrozil vetom voči všetkým akciám Európskej Rady, ak Komisia tohto hovorcu nevyhodí za opovážlivosť, akou povzbudzuje Rím k rešpektovaniu práv. Takže tentokrát „bolo rozhodnuté dať vám veľmi inštitucionálnu odpoveď.“

Komisia súkromne argumentuje, že „nukleárna možnosť“ ukotvená v Článku 7 by sa uplatnila len vtedy, ak by šlo o prípad „ zhromažďovania všetkých Rómov a ich odvedenie do koncentračných táborov. Tam ešte zďaleka nie sme.“

Ale holokaust, alebo Porraimos či Samudaripen, neprišiel jedného dňa ex nihilo, nevrátil sa z dlhej dovolenky na Bahamách, klopajúc na Barrosove dvere: „Hello José-Manuel? Tu bratránek fašizmus! Som späääť! Čo nového? Ooo čekuj – úspornosť, masová nezamestnanosť! Milujem túto časť ekonomického cyklu!“ Fašizmus prichádza pomaly, potichu, plynulým, ale stále rozoznateľným upevňovaním skrutiek. Európa musí reagovať teraz, pred tým, ako sa koncentračné tábory objavia. Tie určite nebudú nazvané „koncentračné tábory“, ani nebudú vyzerať podobne. Maltézske a grécke zadržiavacie centrá pre Subsaharských imigrantov neboli postavené so železnými bránami s emblémom „Arbeit macht frei“, a v skutočnosti koncentračnými tábormi sú. Politickí predstavitelia sa vyhnú tradičnému archetypálnemu fašistickému jazyku alebo činnosti, aby v Bruseli vždy mohli povedať, že toto je „niečo úplne iné.“

V zmysle článku 7 nie sú špecifikované žiadne presné tresty pred samotným odobratím volebných práv alebo vylúčením z Únie, čiže Brusel má obrovský manévrovací priestor. Nikto nečaká, že Francúzsko bude vykopnuté z EÚ. Ale nemohla sa Reding zmôcť aspoň na podobný list, aký bol zaslaný do Litvy kvôli zakázanému Gay Pride-u?

… Asi budú musieť Rómovia zorganizovať vozík na Love Parade, aby si ich EÚ všimla.

zdroj: http://leighphillips.wordpress.com/2010/08/02/maybe-the-roma-need-their-own-love-parade-to-get-the-eu-to-notice-them/

Stránka Občianskeho Združenia Ľudia Proti Rasizmu - © 2009 - Kontakt
Hostované zdarma na vpsbox.cz