rasizmus.sk futbal.rasizmus.sk



Výzva zástupcom televíznych, printových, rozhlasových a elektronických médií a reprezentantom novinárskej obce

Dňa: 02.September 2010 ~ Zaradené do: Tlačové vyhlásenia, ĽPR v médiách

Vážení zástupcovia televíznych, printových, rozhlasových a elektronických médií na Slovensku, vážení reprezentanti slovenskej novinárskej obce,

Slovenskou verejnosťou otriasla správa o tragédii v Devínskej Novej Vsi a snaží sa ju spracovať rôznymi spôsobmi. Jedným z nich, paradoxne zrejme najfrekventovanejším, je snaha o ospravedlnenie páchateľa a jeho štylizácia do role „zúfalého, bezmocného introverta, ktorého k skutku dohnala nespratná rómska rodina“. Žiaľ, s úprimným poľutovaním musíme konštatovať, že pod takýto charakter verejnej mienky sa podpisuje aj spôsob, akým média o incidente informujú verejnosť.

Nepochybným katalyzátorom týchto nálad je aj reportáž z „Lampárne“, natočená pred piatimi rokmi, a znovu odvysielaná dňa 31.08.2010 v televízii Markíza. Odhliadnuc od toho, že vo vzťahu k skutku je tendenčne mlživá (keďže sleduje problém susedských vzťahov so sesterskou dvojicou Halazsových, čím nekorešponduje s priezviskami zavraždených obetí), predovšetkým vyvoláva vo verejnosti presvedčenie, že páchateľ bol obeťami terorizovaný, žiaden orgán verejnej správy mu nepomohol, a práve rodina žijúca v jeho susedstve ho dohnala k tomuto ohavnému skutku.

Samotné policajné vyšetrovanie však žiadne informácie potvrdzujúce podobné závery zatiaľ neprinieslo. Naopak, policajný prezident Jaroslav Spišiak potvrdil, že páchateľ sa nikdy na orgány verejnej moci so žiadosťou o pomoc v susedských sporoch neobrátil, a teda nie je pravda, že by bol k skutku dohnaný stavom bezmocnosti a odmietnutím pomoci zo strany kompetentných orgánov. V neposlednom rade, odznievajú aj iné názory susedov, ktoré hypotézam o „tyranizujúcich rómskych susedoch“ skôr protirečia. Nie je našim zámerom špekulovať o pozadí skutku, naopak : odmietame taký spôsob informovania verejnosti, ktorý špekulácie – navyše s etnickým nábojom – podnecuje.

Nie je nám jasné, čo malo byť účelom tejto reportáže, ale je nám jasné, čo kontext takýchto informácií spôsobuje a kam sťahuje verejnú mienku : do nechutných a morálne zvrátených súdov, k ospravedlňovaniu masovej vraždy, k podnecovaniu nenávisti voči Rómom, k bagatelizovaniu tragédie. V diskusii k danej reportáži odzneli názory, ktoré umocňujú paušálnu nenávisť voči Rómom, ospravedlňujú tento ohavný čin, vyjadrujú mu podporu a stimulujú presvedčenie, že strieľať do Rómov je plauzibilným riešením pre všetkých „bezbranných susedov týraných spolužitím s Rómami“. Ako k tomu dôjdu pozostalí obetí, ak média zneucťujú ich pamiatku tendenčnými informáciami, v ktorých sa vyhasnutie ľudských životov devalvuje na úroveň „oprávnenej vraždy“?

V situácii, kedy by slušný človek očakával istú mieru spoločenskej solidarity s obeťami – nech už by boli svojim spôsobom života či farbou pleti akékoľvek – sme naopak svedkami alarmujúcej necitlivosti a prejavov sympatií s vrahom.

Preto si my, občianski aktivisti a aktivistky, občania a občianky tejto krajiny, dovoľujeme požiadať všetky média a spravodajské zdroje v Slovenskej republike o to, aby ste v ďalšom procese poskytovania informácii o tomto prípade skutočne dôsledne zvážili, či informácia, ktorú verejnosti poskytujete, pomáha objasniť skutok, alebo chce tému len zbulvarizovať. Táto udalosť má totiž potenciál zásadným spôsobom zasiahnuť do spoločenských väzieb a myslenia ľudí, a preto vyjadrujeme požiadavku, aby sa nezneužívala na účely senzácií a zvyšovania sledovanosti. Mala by v nás naopak prebudiť kúsok ľudskej empatie ku všetkým obetiam vraždy a k zraneným, k odsúdeniu takéhoto činu, k zamysleniu sa nad tým, ako hlboko sa v nás udomácňuje tolerancia k násiliu. Nemala by viesť k legitimizovaniu a podpore násilia voči menšinám, predovšetkým by nás však nemala viesť k úvahám, pri ktorých pripisujeme ľudskému životu Rómov menšiu hodnotu, akú si každý ľudský život zaslúži.

Ľudia proti rasizmu

Bratislava, 01.09.2010

Výzvu môžete podporiť na: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=495938#ixzz0yMePppjY

ENAR – reakcia

Dňa: 02.September 2010 ~ Zaradené do: Píše sa inde, Spravodajstvo

Pondelkový masaker v Devínskej Novej Vsi treba vyšetriť ako možný zločin z nenávisti. Vyzýva na to sieť európskych mimovládok ENAR bojujúca proti rasizmu. Hoci masaker zatiaľ nemá nálepku rasovo motivovaný, sieť mimovládok sídliaca v Bruseli hovorí o hlbokom znepokojení. Vraždenie – podľa nej – odráža negatívne stereotypy voči Rómom naprieč Európou, pričom stigmatizovanie tejto menšiny vytvára pocit beztrestnosti u tých, ktorí si ju berú na mušku. Mimovládky apelujú, aby Slovensko dôkladne vyšetrilo pondelkovú streľbu, a to z perspektívy možného zločinu z nenávisti. Zároveň odrádzajú od politických vyhlásení, ktoré by Rómov – takpovediac – hádzali do jedného vreca.

zdroj: http://www.rozhlas.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=0&page=showNews&id=90945

Gregory Fabian – Bratislava 31.8.2010

Dňa: 31.August 2010 ~ Zaradené do: Novinky, Články

„Včerajšia strašná tragédia v Bratislave s výsledným zavraždením až 8 osôb a zranením dvoch desiatok ľudí je krízou pre všetkých ľudí Slovenska. Bude veľmi dôležité, aby polícia postupovala vo svojom vyšetrovaní objektívne, zároveň je podstatné, aby sa počas vyšetrovania zozbierali všetky dôkazy, ktoré môžu poukázať na rasový motív alebo inú pohnútku útoku. Je nevyhnutné, aby médiá a občianska spoločnosť ako celok dohliadali nad riadnym prešetrením prípadu, rovnako ako aj posúdením všetkých dôkazov. Občianska spoločnosť by sa mala zúčastniť vyšetrovania do tej miery, do ktorej môže poskytnúť dôkazy na margo vzťahu medzi útočníkom a obeťami a zverejniť ich. Ešte väčšou tragédiou by totiž bolo, ak sa tento útok odloží iba ako akt pomätenca bez príslušného prešetrenia jeho motívov.

Každý na Slovensku by si mal prejsť svoju vlastnú reakciu na včerajší incident. Každý by sa mal opýtať sám seba: Som presvedčený, že takýto útok môže byť ospravedlniteľný? Myslím si, že sa nejednalo o rasovomotivovaný útok bez toho, aby som bral v úvahu všetky dôkazy? Ak väčšina nerómov odpovie na jednu alebo obe otázky „áno“, tak vyzerá budúcnosť pre rómske komunity na Slovensku veľmi bledo a vzrastá možnosť opakovania podobných situácií.

Ale nielen Rómovia sú ohrození. Rovnako aj majoritná komunita, pretože podobné incidenty ohrozujú mier a spravodlivosť všetkých, čoho dôkazom sú včerajšie úmrtia či zranenia náhodných prítomných z radov majority. Neexistuje ospravedlnenie takéhoto činu v spoločnosti, ktorá rozumie vzťahu medzi rešpektom k ľudským právam, právnym štátom, mierom a bezpečnosťou pre všetkých.

Všetci Slováci sú tvárou tvár kríze. Minimalizujeme túto tragédiu na úroveň aktov šialenca, alebo mu dostatočne nastavíme zrkadlo, aby sme odhalili príčinu a tým zabránili jeho zopakovaniu? A ešte ťažším orieškom bude otázka ako presvedčíme osoby, ktoré na vyššie uvedené otázky odpovedali áno, že ich prístup ohrozuje mier a bezpečnosť všetkých na Slovensku a predovšetkým členov rómskych komunít?“

Gregory Fabian je newyorským právnym konzultantom ohľadom ľudských práv, ktorý pôsobil na Slovensku v období rokov 1995 – 2000 v Slovenskom helsinskom výbore ako ľudskoprávny právnik, tréner a konzultant. Okrem iného sa v novembri 2001 stal právnym poradcom v oblasti nediskriminácie počas misie v Prištine, Kosovo, kde v spolupráci s vládou vytváral antidiskriminačnú legislatívu. Vytvoril samostatnú jednotku ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv v rámci bosnianskeho ľudskoprávneho výboru. Dodnes je aktívnym právnym poradcom a špecializuje sa na ekonomické, sociálne a kultúrne práva znevýhodnených a zraniteľných skupín obyvateľstva.

Devínska Nová Ves – sledujte incident názor po názore

Dňa: 31.August 2010 ~ Zaradené do: Novinky, Články, ĽPR v médiách

S prvými informáciami o útoku v Devínskej Novej Vsi prichádza predovšetkým šok, akási neuveriteľná blízkosť nebezpečia a otázky: „takéto kovbojky už prišli aj k nám?“ Hovoríme o šialenom strelcovi, o nevinných obetiach na ulici, o tom, že toto sa vlastne môže stať každému z nás! A prevládne (legitímny, prirodzený a dobroprajný) pocit veľkej sústrasti s náhodnými obeťami.

S postupom času sa prípad objasňuje, po úvodných zmätočných hodinách plných dohadov, klebiet a zaručených informácií o útočníkovi – mladom feťákovi či troch strelcoch so štyrmi zbraňami, sa zverejní etnicita obetí. Vysvitne, že primárnou obeťou sa stala početná rómska rodina. Táto zmena chvíľu v hlavách pracuje, až prichádza plíživý pocit, pomalý marazmus, že v konečnom dôsledku táto tragédia nie je až taká veľká. Ďalší článok či svedecké výpovede medzi riadkami poukážu na bujaré oslavy v byte obetí, alebo nebodaj sa zmienia o dílerských aktivitách v štvrti. Zrazu už je pre isté spoločenské spektrum situácia úplne iná: veď je úplne pochopiteľné, ospravedlniteľné a „nasledovaniahodné“ že nejaký pološialenec s poloautomatom rozstrieľa rómsku rodinu! Pretože z našich zlých prežitých i neprežitých skúseností je viac ako isté, že táto rodina si to zaslúžila a jemu iba rupli nervy zo zlého spolunažívania. A zostanú zlomky sympatií na adrese nevinných obetí z ulice. (citát „nasledovaniahodný“ pochádza z diskusie sme.sk, kde za veľa hovorí práve tento príspevok: „na celej veci ma mrzia nezúčastnení zranení a pani, ktorú žiaľ náhodne sundal :-( inak je to nasledovaniahodý čin”.) Pretože pre absolútnu zakorenenosť menejcenného vnímania Rómov vražda Róma nie je to isté ako vražda príslušníka majority. Aké ospravedlnenie by sme našli pre vraha našich „bielych“ susedov, ktorí by si doma pričasto robili žúry?

Za žiadnych okolností a v žiadnom čase nie je vražda ospravedlniteľná. Za žiadnych okolností nie je masová vražda, za bieleho dňa, s nekontrolovaným strieľaním do davu, ospravedlniteľná. Akékoľvek má útočník úmysly, jeho čin sa nikdy neocitne v jednej vete s pojmom nasledovaniahodný. Ako povedal právnik Gregory Fabian: „Neexistuje žiadne ospravedlnenie takýchto skutkov v spoločnosti, ktorá rozumie úzkemu prepojeniu medzi rešpektom k ľudským právam, právnym štátom, mierom a bezpečnosťou pre všetkých.“

Či bol tento skutok rasovomotivovaný, leží na ďalšom a riadnom policajnom vyšetrovaní. V tomto momente sú rasovomotivované predovšetkým diskusie za slovenskými počítačmi: etnicita sa stala doslova ospravedlnením vraždy, legitimizujúc akékoľvek nenávistné či neprimerané, zbytočne násilné zásahy voči rómskej komunite.

Týmto vyjadrujeme úprimnú sústrasť so všetkými obeťami bez ohľadu na ich spôsob života i na farbu pleti.

Adoptuj si kačičku a prispej ĽPR!

Dňa: 26.August 2010 ~ Zaradené do: Novinky, Tlačové vyhlásenia

kacicky-01Občianske združenie ĽPR sa toho roku ocitlo medzi 8 neziskovými organizáciami, ktoré môžete finančne podporiť na bratislavských Pretekoch kačíc. Na webe zriadenom Komunitnou nádaciou Bratislava (ktorá za celou touto akciou stojí) si môžeš kúpiť kačičku ĽPR v hodnote 3 E a časťou tejto sumy prispeješ na našu činnosť. Tvoja kačička zároveň súťaží o oveľa viac! 4. septembra v areáli Divoká voda Čunovo môže na pretekoch získať jednu z 50 hodnotných cien.

Všetky informácie ohľadom kúpy kačičky a o fajn programe, ktorý sa v Čunove chystá, nájdeš tu: http://www.pretekykacic.sk/Default.aspx?CatID=11 (keď kupuješ kačičku, nezabudni zaškrtnúť, že chceš tú , ktorá bude plávať v drese ĽPR)

kacicky-14Čo svojimi peniazmi podporíš? Aktivity neziskovej organizácie Ľudia proti rasizmu, ktorých cieľom je prispieť k budovaniu otvorenej a tolerantnej spoločnosti. Jednou z takýchto aktivít je napríklad poskytovanie bezplatnej právnej pomoci obetiam rasizmu a diskriminácie vo všetkých jej formách. Zároveň sa snažíme byť mienkotvorným médiom, ktoré pretvára spoločenský obraz ohľadom inakosti. Vydávame správy, prispievame na školenia, koncipujeme edukačné texty, sme súčasťou viacerých poradných orgánov vlády, snažíme sa reagovať na dôležité témy súvisiace s krajnou pravicou a ľudskoprávnym postavením menšín. Naša činnosť pozostáva z každodenných mravenčích krôčikov, ktorých náklady však častokrát nesieme na vlastných ramenách. Preto by sme Tvoj peniaz radi využili na konkrétne veci, ktoré sa nám nedarí vtesnávať do rozpočtu – najmä poštovné na listy v komunikácii s kompetentnými orgánmi či náklady na prepravu balíčkov s edukačnými materiálmi pre školy. Každou jednou kačičkou nám pomôžeš. My jej budeme držať palce v cieli!

kacicky-13

Rómovia možno potrebujú vlastný Love Parade, aby si ich EÚ všimla

Dňa: 26.August 2010 ~ Zaradené do: Ostatné, Píše sa inde

Autor : Le Rétif, 2.8.2010

Článok bol s láskavým súhlasom autora preložený OZ Ľudia proti rasizmu

Zrejme by sme ostali obvinení z prílišného cynizmu, keď by sme vyvaľovali oči nad oportunistickou zábavou Eur. Komisie v jej kondolenčných prejavoch – nešetrení nimi pri akejkoľvek významnej alebo minoritnej tragédií, alebo pri výročí nejakej prastarej (ale historicky nekontroverznej) hanebnosti: Krištáľová noc, zemetrasenie v Číne, panika na Love parade, smrť Michaela Jacksona.

Zaručeným cynizmom bol však tento pondelok ( 2. august, pozn. prekl.), keď kondolenčný PR zbor z nejakého dôvodu nefungoval. Nevyšlo žiadne seriózne vyjadrenie účasti, žiadna minúta ticha, ani len uhladená správa, starostlivo nadizajnovaná PR posluhovačmi, ktorá by znova potvrdila záväzok : „toto NIKDY VIAC nedopustíme“. Nič z toho neodznelo počas 2. – 3. augusta, v Pamätný deň rómskeho holokaustu, medzinárodný deň spomienky na rómske a Sinti obete tzv. Porraimos či Samudaripen, dvoch slov, ktoré sa v rómskom jazyku používajú na označenie holokaustu.

Nuž, pondelok asi nebol ten pravý deň. Ale možno to niektorý prezident v Únii urobí o rok, keď tento dátum znovu tak nešikovne nepripadne na čas vlny vyhostení a nových zákonov cielených na Rómov, ako sa to tak nešťastne stalo tento rok.

Minulý týždeň sme zistili, že francúzsky prezident Sarkozy plánuje zničiť 300 rómskych táborov a vyhodiť Rómov z francúzskeho teritória. Že Nemecko sa rozhodlo vypudiť svojich 12.000 Rómov vrátane 6000 detí a neplnoletých späť do Kosova. Že Švédsko, v rozpore s vnútoroštátnym aj európskym právom, deportuje Rómov kvôli žobraniu. Že Kodaň popýtala dánsku vládu o pomoc – vrátane použitia sily – pri vyhosťovaní Rómov. A že karavána 700 kočovníkov bola vyhnaná z Flámska.

K tomu všetkému nezabudnime ani na českú a slovenskú tradíciu automatického posielania rómskych detí do špeciálnych škôl pre mentálne postihnutých, talianske vyhlásenie núdzového stavu z roku 2008 kvôli prítomnosti Rómov, ktorí boli následne v tisíckach deportovaní predovšetkým do Rumunska a Bulharska, a na smrť 8 Rómov minulý rok v Maďarsku v réžii domácej krajnej pravice.

Práve preto by teraz asi naozaj nebol vhodný čas pripomínať si 66. výročie likvidácie 2897 mužov, žien a detí zavretých do ohrady tzv. „Zigeunerfamilienlager“ v Osvienčim-Birkenau, v noci z 2. na 3. augusta 1944.

Človek by si mohol myslieť, že je to „nevhodne analogické a nevhodne podobné“ tomu, čo sa odohralo pred toľkými dekádami , keď boli podobné útoky inštrumentalizované vládou, a ktorým dnes čelí aj najutláčanejšia európska menšina. Ako mi povedala Anneliese Baldaccini, právnička EÚ kancelárie Amnesty International: „Európske vlády majú jasné a systémové programy cielené na Rómov. Je to veľmi znepokojivé.“

Je hanbou, že tento dátum je tak „neprimeraný“ , pretože v skutočnosti má Únia veľmi silné páky na to, aby takéto praktiky zastavila. Tieto páky žiaden aktér pred 70-timi rokmi nemal.

V srdci zakladajúcich európskych zmlúv leží finálna sankcia, ktorú môže Brusel aplikovať na akýkoľvek členský štát – diplomati ju nazývajú „nukleárna možnosť“. V prípadoch „vážneho a pretrvávajúceho porušovania“ ľudských práv možno na členský štát uvaliť sankcie takej intenzity, v dôsledku ktorých členský štát stratí hlasovacie práva v Európskej rade. V extrémnom prípade môže na základe článku 7 Zmluvy o Európskej Únii prísť k vylúčeniu z Únie .

Amnesty verí, že je čas reagovať. „Únia je Lisabonskou zmluvou, konkrétne v zmysle článkov 2,6 a 7, zaviazaná venovať sa ľudským právam v rámci 27 členských štátov“, povedala výkonná riaditeľka pre právne otázky Európskej Únie, Susanna Mehtonen.

Avšak hoci je Európska Komisia – rovnako ako Európska Rada a Európsky parlament – oprávnená aplikovať takúto sankciu, chce ostať od tejto otázky dištancovaná tak ďaleko, ako je to len možné.

Vo štvrtok (29.júla) povedala hovorkyňa komisárky pre spravodlivosť Viviane Reding: „Keď príde na tému Rómov a možnosti ich vyhostenia, je to vecou jednotlivých členských štátov, v tomto prípade Francúzska, a je na nich, ako budú v tomto prípade implementovať právne záväzky.“

Keď minulý rok nadobudla platnosť Charta základných práv spolu s príchodom Lisabonskej zmluvy, EÚ ohlásila tento moment ako nový úsvit pre ľudské práva v Európe. Člen komisie zodpovedný za rezorty spravodlivosti sa pod tlakom liberálov Europarlamentu stal priamo komisárom „základných práv“.

Dokonca v apríli na konferencii Európskej komisie venovanej téme Rómov, označila komisárka Reding diskrimináciu voči tejto najväčšej minorite za „neakceptovateľnú“.

Ale zrazu, v momente, keď začali záplavy vládnych útokov na komunity v toľkých členských štátoch, Brusel onemel. Charta, ako nám Brusel objasňuje, nie je listinou základných práv pre občanov, ale len nástrojom pokrývajúcim veľmi úzke oblasti –týka sa len zákonov samotných európskych inštitúcií a členských štátov, keď implementujú európske právo. Ako zdôrazňujú, krok Francúzska a ostatných krajín v tomto prípade leží mimo ich zodpovednosti.

Zaujímavé je, že aplikáciou rovnako striktného výkladu by sme zistili, že Komisia nemá žiadne kompetencie pri ochraňovaní práv gejov a lezieb, jedine ak príde k porušovaniu práv v týchto dvoch situáciách (pri tvorbe zákonov európskymi inštitúciami alebo pri tvorbe zákonov členskými štátmi, keď implementujú európske právo, pozn. prekl.)

A hľa, práva gejov – už dlhodobo etablované v západoeurópskych metropolách a podstatne menej na východe – sú každý mesiac pomerne masívne obraňované rovnakými inštitúciami.

V máji Redingovej kancelária napísala do Vilniusu sťažnosť voči rozhodnutiu, ktorým nižším súd zakázal Gay Pride : „Komisia vyjadruje svoje znepokojenie nad nedávnym vývojom situácie“, písalo sa v nej. Iba niekoľko dní na to litovský najvyšší súd Pride-u zabezpečil hladký pochod. Rovnako prezident Európskej Rady, Herman Van Rompuy, poslal tohtoročnému Pobaltskému pride-u „silný odkaz odsudzujúci homofóbiu“.

Rozdiel v oboch situáciách je v nevyslovenej hierarchii medzi novými východoeurópskymi štátmi a ekonomickými elektrárňami západu. Brusel môže spokojne plesknúť po prstoch východným metropolám bez strachu z dôsledkov, no neurobí to isté v prípade, ak sa exekutíva Únie má obrátiť proti Sarkozymu či Berlusconimu.

To neznamená, že Komisia tieto prípady nevníma ako jasné porušovanie ľudských práv. Veď ako povedal jeden komisár, „toto je presne jedna z vecí, na ktorých si Sarkozy vybudoval meno. Vždy to fungovalo. A vždy je to populárne.“ Ďalej tiež dodal, že „je to momentálne pravdepodobne najcitlivejšia záležitosť,“ čím narážal na slová iného hovorcu, ktorý minulý rok naznačoval, že by Taliansko malo vysvetliť, prečo deportovalo utečencov z Lýbie. Premiér Silvio Berlusconi v tom čase pohrozil vetom voči všetkým akciám Európskej Rady, ak Komisia tohto hovorcu nevyhodí za opovážlivosť, akou povzbudzuje Rím k rešpektovaniu práv. Takže tentokrát „bolo rozhodnuté dať vám veľmi inštitucionálnu odpoveď.“

Komisia súkromne argumentuje, že „nukleárna možnosť“ ukotvená v Článku 7 by sa uplatnila len vtedy, ak by šlo o prípad „ zhromažďovania všetkých Rómov a ich odvedenie do koncentračných táborov. Tam ešte zďaleka nie sme.“

Ale holokaust, alebo Porraimos či Samudaripen, neprišiel jedného dňa ex nihilo, nevrátil sa z dlhej dovolenky na Bahamách, klopajúc na Barrosove dvere: „Hello José-Manuel? Tu bratránek fašizmus! Som späääť! Čo nového? Ooo čekuj – úspornosť, masová nezamestnanosť! Milujem túto časť ekonomického cyklu!“ Fašizmus prichádza pomaly, potichu, plynulým, ale stále rozoznateľným upevňovaním skrutiek. Európa musí reagovať teraz, pred tým, ako sa koncentračné tábory objavia. Tie určite nebudú nazvané „koncentračné tábory“, ani nebudú vyzerať podobne. Maltézske a grécke zadržiavacie centrá pre Subsaharských imigrantov neboli postavené so železnými bránami s emblémom „Arbeit macht frei“, a v skutočnosti koncentračnými tábormi sú. Politickí predstavitelia sa vyhnú tradičnému archetypálnemu fašistickému jazyku alebo činnosti, aby v Bruseli vždy mohli povedať, že toto je „niečo úplne iné.“

V zmysle článku 7 nie sú špecifikované žiadne presné tresty pred samotným odobratím volebných práv alebo vylúčením z Únie, čiže Brusel má obrovský manévrovací priestor. Nikto nečaká, že Francúzsko bude vykopnuté z EÚ. Ale nemohla sa Reding zmôcť aspoň na podobný list, aký bol zaslaný do Litvy kvôli zakázanému Gay Pride-u?

… Asi budú musieť Rómovia zorganizovať vozík na Love Parade, aby si ich EÚ všimla.

zdroj: http://leighphillips.wordpress.com/2010/08/02/maybe-the-roma-need-their-own-love-parade-to-get-the-eu-to-notice-them/

Obraz Róma za vlády Márie Terézie

Dňa: 04.August 2010 ~ Zaradené do: Novinky, Píše sa inde

Táto práca nie je štúdiou o odraze rómskeho etnika v slovenskej literatúre, aj keď jej názov vyvoláva takúto predstavu. Jej témou je všeobecná interpretácia barokovej básne Jána Andreja (alebo Ondreja) Demiana Pláč Cigánů. Na druhej strane však túto báseň možno vnímať v danej problematike ako pars pro toto, pretože vzorovo odráža dlhodobé spoločenské povedomie o tejto etnickej skupine nielen v slovenskej (historicky uhorskej) societe, ale de facto v celom európskom priestore.

Prečítať celý článok »

Keď je vôľa robiť Rómom na nič

Dňa: 04.August 2010 ~ Zaradené do: Píše sa inde, Spravodajstvo

Cigánom sa nechce robiť – to je najčastejší predsudok, ktorý u nás koluje o Rómoch. Politici sa zasa predháňajú vo vyjadreniach, že vzdelávanie je jedinou cestou na zlepšenie situácie v tejto komunite. Osud 27-ročnej Viery Samkovej z obce Lubeník v revúckom okrese je príbehom z presne opačného súdka. Zdá sa, že mladej Rómke je jej vzdelanie ešte príťažou.

Viera má magisterský titul z Prešovskej univerzity so špecializáciou dejepis a pedagogika. Počas vysokej školy praxovala v Lubeníku ako rómska asistentka, potom jeden školský rok na dobu určitú ako vychovávateľka na špeciálnej základnej škole v Jelšave, kde ju nesprávne zaradili do nižšej platovej triedy. Odvtedy sa už tri roky nevie zamestnať, hoci žiadosti posiela na mnoho škôl v regióne. A to nielen na učiteľské miesto, ale aj na menej ohodnotenú pozíciu asistenta učiteľa, na ktorú by jej stačila nižšia kvalifikácia.

Prednosť má študent s 5 semestrami

Rádiu Expres sa pritom podarilo zistiť, že v niektorých školách uspeli uchádzači, ktorí mali nižšiu kvalifikáciu aj vzdelanie ako ona.

celá reportáž na: http://www.expres.sk/vysielanie/reportaz/133/ked-su-vola-robit-a-vzdelanie-zbytocne.html

Zomrel po policajnom zásahu slzotvorným plynom

Dňa: 04.August 2010 ~ Zaradené do: Tlačové vyhlásenia, Články, ĽPR v médiách

V súvislosti s medializovaným prípadom úmrtia Štefana I. z obce Tornaľa vydáva OZ Ľudia proti rasizmu, ako subjekt splnomocnený zastupovať pozostalých obete, stanovisko v ktorom ĽPR ostro kritizuje neprofesionálny postup príslušníkov Policajného zboru, ktorí zasahovali v medializovanom incidente z obce Tornaľa.

Predovšetkým prízvukujeme, že podľa výpovedí očitých svedkov použili príslušníci PZ slzotvorný plyn bez akejkoľvek snahy o preverenie situácie na mieste, pravdepodobne bez dodržania zákonných podmienok a bez predošlých upozornení.

Prečítať celý článok »

Dnešní rasisti používajú namiesto bejzbalky klávesnicu a internet

Dňa: 04.August 2010 ~ Zaradené do: Články, ĽPR v médiách

Ľudia proti rasizmu pozorujú v posledných rokoch prevahu rasizmu a diskriminácie menšín z radov bežnej majority.

Kým v rokoch 2003 až 2007 dostávalo združenie Ľudia proti rasizmu podnety najmä pre fyzické útoky mladých neonacistov na menšiny či alternatívnu mládež, dnes sa situácia mení.

Predsedníčka a právnička združenia Ľudia proti rasizmu Irena Bihariová hovorí, že sa krajná pravica v tomto smere viac sofistikuje. “Namiesto bejzbalky používa klávesnicu a internet a aktivizuje sa šírením svojho posolstva na sieti, pričom svoje idey často falošne skrýva pod pojmy patriotizmus, obrana proti parazitom a boj za slušných Slovákov,” povedala agentúre SITA Bihariová.

Prečítať celý článok »



Stránka Občianskeho Združenia Ľudia Proti Rasizmu - © 2009 - Kontakt
Hostované zdarma na vpsbox.cz