S prvými informáciami o útoku v Devínskej Novej Vsi prichádza predovšetkým šok, akási neuveriteľná blízkosť nebezpečia a otázky: „takéto kovbojky už prišli aj k nám?“ Hovoríme o šialenom strelcovi, o nevinných obetiach na ulici, o tom, že toto sa vlastne môže stať každému z nás! A prevládne (legitímny, prirodzený a dobroprajný) pocit veľkej sústrasti s náhodnými obeťami.

S postupom času sa prípad objasňuje, po úvodných zmätočných hodinách plných dohadov, klebiet a zaručených informácií o útočníkovi – mladom feťákovi či troch strelcoch so štyrmi zbraňami, sa zverejní etnicita obetí. Vysvitne, že primárnou obeťou sa stala početná rómska rodina. Táto zmena chvíľu v hlavách pracuje, až prichádza plíživý pocit, pomalý marazmus, že v konečnom dôsledku táto tragédia nie je až taká veľká. Ďalší článok či svedecké výpovede medzi riadkami poukážu na bujaré oslavy v byte obetí, alebo nebodaj sa zmienia o dílerských aktivitách v štvrti. Zrazu už je pre isté spoločenské spektrum situácia úplne iná: veď je úplne pochopiteľné, ospravedlniteľné a „nasledovaniahodné“ že nejaký pološialenec s poloautomatom rozstrieľa rómsku rodinu! Pretože z našich zlých prežitých i neprežitých skúseností je viac ako isté, že táto rodina si to zaslúžila a jemu iba rupli nervy zo zlého spolunažívania. A zostanú zlomky sympatií na adrese nevinných obetí z ulice. (citát „nasledovaniahodný“ pochádza z diskusie sme.sk, kde za veľa hovorí práve tento príspevok: „na celej veci ma mrzia nezúčastnení zranení a pani, ktorú žiaľ náhodne sundal :-( inak je to nasledovaniahodý čin”.) Pretože pre absolútnu zakorenenosť menejcenného vnímania Rómov vražda Róma nie je to isté ako vražda príslušníka majority. Aké ospravedlnenie by sme našli pre vraha našich „bielych“ susedov, ktorí by si doma pričasto robili žúry?

Za žiadnych okolností a v žiadnom čase nie je vražda ospravedlniteľná. Za žiadnych okolností nie je masová vražda, za bieleho dňa, s nekontrolovaným strieľaním do davu, ospravedlniteľná. Akékoľvek má útočník úmysly, jeho čin sa nikdy neocitne v jednej vete s pojmom nasledovaniahodný. Ako povedal právnik Gregory Fabian: „Neexistuje žiadne ospravedlnenie takýchto skutkov v spoločnosti, ktorá rozumie úzkemu prepojeniu medzi rešpektom k ľudským právam, právnym štátom, mierom a bezpečnosťou pre všetkých.“

Či bol tento skutok rasovomotivovaný, leží na ďalšom a riadnom policajnom vyšetrovaní. V tomto momente sú rasovomotivované predovšetkým diskusie za slovenskými počítačmi: etnicita sa stala doslova ospravedlnením vraždy, legitimizujúc akékoľvek nenávistné či neprimerané, zbytočne násilné zásahy voči rómskej komunite.

Týmto vyjadrujeme úprimnú sústrasť so všetkými obeťami bez ohľadu na ich spôsob života i na farbu pleti.