Dnes je pravicovo extrémistická scéna znovu na vzostupe – zmenila uniformy, image, sofistikovala témy, vytvára lokálne štruktúry, a prikláňa na svoju stranu verejnosť tým, že zaplavuje verejný aj online priestor manipulatívnymi informáciami.
Bez vašej podpory nemôžeme byť znovu úspešní v oslabovaní jej vplyvu.
Od prvého ročníka v roku 2009 napĺňa projekt Gypsy Spirit svoje ciele: prezentovať prácu a výsledky všetkých, ktorí prispievajú k zlepšeniu situácie Rómov na Slovensku; vytvoriť verejnú platformu na prezentáciu pozitívnych výsledkov a na ocenenie práce s rómskou komunitou.
V rámci štvrtého ročníka môžu byť nominovaní jednotlivci i organizácie na Ocenenia:
Základnými kritériami hodnotenia budú obdobie realizácie aktivít (dlhodobé hľadisko), dosiahnuté výsledky a ich merateľnosť, motivačný vplyv na okolie a iné projekty, jedinečnosť, originalita a kreativita riešenia – mimoriadny prínos a pozitívne vnímanie verejnosťou.
Vyhlasovateľmi 4. ročníka GYPSY SPIRIT 2012 sú Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC); Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity; OZ LÁČHO DROM; Národné centrum pre rovnosť príležitostí; Slovenské elektrárne, člen skupiny ENEL, generálny partner a Rádio EXPRES, partner kategórie Čin roka.
Termín na podávanie prihlášok je do 30.júna 2012. Tri nominácie v každej z kategórií budú zverejnené na tlačovej konferencii v prvý septembrový týždeň. Víťazov vyhlásime počas slávnostného odovzdávania ocenení začiatkom októbra. Prihlášky a viac informácií o projekte nájdete na internetovej stránke www.gypsyspirit.eu.
Program pripravil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v spolupráci s Asociáciou pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC).
Viac informácií na stránke gypsyspirit.eu
Rómska menšina ako celok je optikou väčšinovej časti obyvateľstva najčastejšie hodnotená v súvislosti i s osadami, sociálnym vylúčením, kriminalitou a chudobou. Mienka o rómskom etniku ako celku tak ostáva zdevalvovaná na úroveň nepravdivého mýtu o “neprispôsobivej väčšine a pár svetlých výnimkách”.
K takémuto negatívnemu vnímaniu Rómov zo strany širokého spektra spoločnosti prispieva aj nedostatočná propagácia a nedostatočné zviditeľňovanie integrovanej časti rómskeho etnika, ktorá sa v celospoločenskom vnímaní Rómov stala prehliadanou. Práve absencia dôrazu na integrovaných Rómov vo verejne viditeľnom priestore je jednou z príčin, prečo sa vnímanie Rómov obmedzuje len na početne menšiu skupinu sociálne vylúčených Rómov. Kampaň preto primárne reaguje na mylnú, no veľmi frekventovanú predstavu o tom, že integrovaní Rómovia sú len akási ojedinelá výnimka.
Spôsob, ako možno postupne meniť naznačenú paradigmu, je dostať do povedomia čo najširšieho spektra spoločnosti práve tých Rómov, ktorí nie sú ani “osadníci”, ani “hudobníci”, teda vymykajúcich sa z obvyklej predstavy “typického Róma”. Práve toto je ambíciou kampane Syndróm Róm - zviditeľniť integrovanú časť rómskej menšiny a odkomunikovať ňou verejnosti, že integrovaní, úspešní a pracujúci Rómovia nie sú naozaj žiadnu „svetlou výnimkou“.
Úmyslom kampane nie je deliť Rómov na sporiadaných a nesporiadaných; cieľom je zviditeľniť tých, o ktorých existencii verejnosť neustále pochybuje alebo ktorých mylne vníma len ako maličkú skupinu spomedzi Rómov. Kampaň chce svojim posolstvom zároveň povzbudiť aj ostatných integrovaných Rómov k tomu, aby sa nebáli identifikovať aj svojou etnicitou – sú to práve oni, kto jediný môže verejnosti poskytnúť dôkaz o tom, že Rómovia nie sú jednoliata homogénna skupina.
Kampaň je koncipovaná ako séria osobných príbehov integrovaných Rómov, ktorí vypovedajú svoj životný príbeh. Je to hlas samotných Rómov, ktorí chcú majorite deklarovať, že sa rovnako ako príslušníci majority podieľajú na zveľaďovaní spoločenských hodnôt, že sa potýkajú s rovnakými problémami a že dokážu byť rovnako úspešní všade tam, kde aj väčšinové obyvateľstvo.
Kampaň nechce hľadať vinníkov na žiadnej strane, ani stavať verejnosť do pozície názorového oponenta. Naopak, samotné príbehy integrovaných Rómov sú najlepším dôkazom toho, že bezkonfliktné spolužitie Rómov a majority je možné; že ak Rómovia cítia blízkosť majority, ak nežijú v sociálnom vylúčení, ak nemusia vyrastať na sociálnej periférii, dokážu byť rovnako plnohodnotní členovia spoločnosti, ako ktokoľvek iný.
Vo všetkých formách kampane vystupujú skutoční Rómovia, pod vlastným menom a priezviskom. Ich príbehy sú autentické. Ide o Rómov z bežného života, ktorí nabrali odvahu prezentovať verejne svoj životný príbeh bez príkras, bez nároku na akúkoľvek reciprocitu, bez nároku na honorár či iný druh odmeny. Jediným úmyslom všetkých účastníkov v neľahkej úlohe svojho verejného coming – out, bolo podporiť posolstvo kampane vlastným príbehom a svojim príkladom motivovať aj ostatných Rómov k sebaidentifikácii.
V žiadnom prípade nejde o ukážku pár samojediných Rómov, naopak, sú len symbolickou vzorkou z obrovskej masy integrovaných Rómov. Táto “vzorka“ Rómov, ktorí účinkujú v Kampani, symbolizuje desiatky tisíc Rómov, ilustruje pôsobenie Rómov v rôznych profesiách a dokazuje, že Rómovia fungujú všade tam, kde ich možno na prvý pohľad prehliadame.
Kampaň sa realizuje prostredníctvom :
V týchto dňoch sa v sociálnej sieti Facebook znovu šíri status, ktorý zavádzajúcim spôsobom skresľuje objem dávok poberaných 4 člennou rómskou rodinou, snažiaci sa vyvolať dojem hodnoverného dôkazu o “rómskom parazitizme”.
Preto apelujeme na vás všetkých, ku ktorým sa tento status dostal, aby ste si neosvojovali argumenty, ktoré stoja na vode a nemajú oporu ani v právnych predpisoch, ani v oficiálnych štatistických evidenciách. Veríme, že sa nezaradíte k tým, ktorým je pohodlnejšie akceptovať jednoduché frázy bez potreby ich verifikácie a že sa nedáte manipulovať do podobných “kuchynských analýz”.
Správa uvádza, že rozpočet platí pre 4-člennú rodinu, a že takejto rodine prináleží dávka v hmotnej núdzi vo výške 212,30-eur. Autor však uviedol sumu, ktorá patrí dvojici minimálne s piatimi (a viac) deťmi. Dvojici s 1 až 4 deťmi prislúcha dávka v hmotnej núdzi vo výške 157,60 €, t.j. o 54,70-eur menej, ako sa tvrdí v správe. (Dávka v hmotnej núdzi)
V systéme štátnej sociálnej podpory totiž nejestvuje jediný cent, ktorý by bol prístupný výlučne Rómom, a na ktorý by v rovnakej situácii nemal nárok príslušník majority. KAŽDÝ OBČAN, ktorý splní zákonné podmienky, je oprávneným žiadateľom danej dávky. Práve preto, že systém štátnej sociálnej podpory nie je podmieňovaný etnicky či národnostne, nie je technicky možné vyčísľovať sociálne zvýhodnenie etnickej menšiny oproti ostatnej populácii.
Autor neberie do úvahy, aká je v skutočnosti právna dostupnosťtej ktorej dávky pre obyvateľov osád. Na niektoré ním uvádzané dávky totiž zákon vyžaduje splnenie takých podmienok, ktoré sú v zásade mimo reality “osadníka”.
Napríklad:
a) príspevok na bývanie – na jeho priznanie sa o.i. vyžaduje, aby žiadateľ predložil list vlastníctva nehnuteľnosti, ktorú obýva alebo platnú nájomnú zmluvu s prenájimateľom (čo je v prípade obyvateľov chatrčí postavených z dreva a plechu, bez potrebných povolení a legálneho vlastníctva, právne nereálne)
b) aktivačný príspevok – nepatrí osobne automaticky, len preto, že je v hmotnej núdzi. Naopak, poskytuje sa len zamestnanej osobe alebo osobe v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to len vtedy, ak
Nepoukazujú sa do rúk jednotlivých rodín, koláč ich zdrojov sa preto dotáciami nezväčšuje. Autor však tieto sumy zjavne účelovo započítal medzi príjmy rómskej rodiny, len aby dosiahol nominálne vyšší súčet jej zdrojov. V skutočnosti tieto dotácie neznamenajú pre dotovanú rodinu ďalší príjem, ale skôr zníženie nákladov v jej existujúcom rozpočte.
Náklady na stravné a pomôcky pre 4 deti sú napríklad 150,-eur mesačne. Rodine, ktorá má celkový príjem 400,-eur, pomôže štát uhradiť tieto náklady prostredníctvom dotácie pre školu. Znamená to teda, že vďaka dotácii klesne rodine náklad, a nie to, že k 400 eurám pribudne ďalšia dávka v hodnote 150,-eur. Autor však napriek tomu sumy týchto dotácií pripísal rómskej rodine ako jej ďalšie príjmy, čím chybne navýšil jej rozpočet o 148,80,-eur.
Ak by rodina zdravotnej sestry bola takisto v modeli “dvojica + 4 nezaopatrené deti”, pričom mesačný čistý príjem tejto rodiny by bol počas predošlých 6 mesiacov rovnaký (alebo menší) ako je suma životného minima , majú jej deti takisto právo na to, aby im škola dotovala stravu a pomôcky.
- životné minimum dvojice so 4 nezaopatrenými deťmi sa vypočítava súčtom 189,83.-eur (žiadateľ) + 132,42,-eur (plnoletá spoločne posudzovaná osoba) + 4x 86,65,-eur (4 nezaopatrené deti) = 668,85,-eur. Ak by platilo, že rodina zdravotnej sestričky má naozaj čistý príjem v sume 542,-eur, môžu aj jej deti dostávať zľavnené školské obedy či školské pomôcky.
Prirátaním týchto benefitov na stranu rodiny zdravotnej sestričky, a odrátaním fakticky nesprávnych, alebo reálne ťažko dostupných dávok na strane rómskej rodiny, by sme sa dopracovali k úplne opačnej príjmovej matematike, než je tá, o ktorej nás presviedča autor nepravdivej správy.
Zneužívanie dávok je nedefinovaný a štatisticky takmer nevyčísliteľný jav. Rovnako je technicky nemožné s absolútnou istotou vyčíslovať podiel Rómov na ich spotrebe. Vzhľadom na neexistenciu etnických dát je seriózna analýza takmer nemožná, a ktokoľvek by predkladal akýsi matematický súčet dávok v rómskej rodine, vyrábajúc z toho dôkaz o “rómskom parazitizme”, vychádza z amatérskej metodiky a pofidérnych laických odhadov.
Hodnotiť korektne stav je možné len do tej roviny, v ktorej existujú buď relevantné oficiálne štatistiky, alebo dáta získané metodologicky hodnoverným, terénnym prieskumom osád. Ilustračne uvádzame dáta, ktoré by mohli vniesť do tejto témy predsa len trochu triezvejší pohľad:
V podobnom duchu by sa dalo pokračovať.
Účelom tohto textu nie je ašpirovať na “odborno-vedeckú analýzu”, ale ilustračne naznačiť, čo všetko treba brať na zreteľ, ak chceme korektne diskutovať o akomsi “sociálnom parazitizme”. Predovšetkým chceme apelovať na verejnosť, aby sa nedávala vmanipulovávať do prízmeného populizmu, len preto, že jednoduchým jazykom odhaľuje v národnostnej menšine “najväčšieho vinníka ekonomických problémov v štáte.”
“Integrovaný Róm neznamená, že nemôže byť chudobný. A riešiť sociálne a pracovné problémy Rómov sa nedá bez riešenia problémov nízko-príjmových a chudobných vrstiev vo všetkých (najmä východných) regiónoch.”
Záznam z prvej diskusie ĽPR “Sú Rómovia chudobní, pretože sú Rómovia?” o chudobe na Slovensku, o živote v osade, o tom, čo znamená byť Rómom, akým prekážkam čelí pri hľadaní práce a o tom, že problémy Rómov sa musia riešiť spolu s problémami všetkých ľudí z nízko-príjmových vrstiev a nerozvinutých regiónov, nájdete tu.
Od septembra 2011 organizujeme vďaka podpore Nadácie Intenda sériu diskusií po viacerých slovenských mestách. Dotkneme sa tém Rómov, chudoby, diskriminácie majority a možností riešenia, a tém multikulturalizmu a migrácie na Slovensku.
Prvá zo série debát sa bude konať už tento štvrtok 6.októbra v priestoroch UPC v Mlynskej doline (Staré Grunty 36) na tému:
Sú Rómovia chudobní, pretože sú Rómovia?
Hosťami večera budú Zuzka Kusá, sociologička zo SAV a predsedníčka Slovenskej siete proti chudobe, Laci Oravec z Nadácie Milana Šimečku a Janette Mazziniová s Iuventy.
Netvrdíme, že debatky odstránia problémy spojené so sociálnym vylúčením Rómov.. ale čo by mohli odstrániť, sú amatérske pohľady na ich príčiny a kuchynské návody na ich riešenie. Prídite a zistíte niečo o živote osád a ako sme my “bieli” diskriminovaní.
https://www.facebook.com/home.php?ref=hpskip#!/event.php?eid=197590500312483
„Včerajšia strašná tragédia v Bratislave s výsledným zavraždením až 8 osôb a zranením dvoch desiatok ľudí je krízou pre všetkých ľudí Slovenska. Bude veľmi dôležité, aby polícia postupovala vo svojom vyšetrovaní objektívne, zároveň je podstatné, aby sa počas vyšetrovania zozbierali všetky dôkazy, ktoré môžu poukázať na rasový motív alebo inú pohnútku útoku. Je nevyhnutné, aby médiá a občianska spoločnosť ako celok dohliadali nad riadnym prešetrením prípadu, rovnako ako aj posúdením všetkých dôkazov. Občianska spoločnosť by sa mala zúčastniť vyšetrovania do tej miery, do ktorej môže poskytnúť dôkazy na margo vzťahu medzi útočníkom a obeťami a zverejniť ich. Ešte väčšou tragédiou by totiž bolo, ak sa tento útok odloží iba ako akt pomätenca bez príslušného prešetrenia jeho motívov.
Každý na Slovensku by si mal prejsť svoju vlastnú reakciu na včerajší incident. Každý by sa mal opýtať sám seba: Som presvedčený, že takýto útok môže byť ospravedlniteľný? Myslím si, že sa nejednalo o rasovomotivovaný útok bez toho, aby som bral v úvahu všetky dôkazy? Ak väčšina nerómov odpovie na jednu alebo obe otázky „áno“, tak vyzerá budúcnosť pre rómske komunity na Slovensku veľmi bledo a vzrastá možnosť opakovania podobných situácií.
Ale nielen Rómovia sú ohrození. Rovnako aj majoritná komunita, pretože podobné incidenty ohrozujú mier a spravodlivosť všetkých, čoho dôkazom sú včerajšie úmrtia či zranenia náhodných prítomných z radov majority. Neexistuje ospravedlnenie takéhoto činu v spoločnosti, ktorá rozumie vzťahu medzi rešpektom k ľudským právam, právnym štátom, mierom a bezpečnosťou pre všetkých.
Všetci Slováci sú tvárou tvár kríze. Minimalizujeme túto tragédiu na úroveň aktov šialenca, alebo mu dostatočne nastavíme zrkadlo, aby sme odhalili príčinu a tým zabránili jeho zopakovaniu? A ešte ťažším orieškom bude otázka ako presvedčíme osoby, ktoré na vyššie uvedené otázky odpovedali áno, že ich prístup ohrozuje mier a bezpečnosť všetkých na Slovensku a predovšetkým členov rómskych komunít?“
Gregory Fabian je newyorským právnym konzultantom ohľadom ľudských práv, ktorý pôsobil na Slovensku v období rokov 1995 – 2000 v Slovenskom helsinskom výbore ako ľudskoprávny právnik, tréner a konzultant. Okrem iného sa v novembri 2001 stal právnym poradcom v oblasti nediskriminácie počas misie v Prištine, Kosovo, kde v spolupráci s vládou vytváral antidiskriminačnú legislatívu. Vytvoril samostatnú jednotku ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv v rámci bosnianskeho ľudskoprávneho výboru. Dodnes je aktívnym právnym poradcom a špecializuje sa na ekonomické, sociálne a kultúrne práva znevýhodnených a zraniteľných skupín obyvateľstva.
S prvými informáciami o útoku v Devínskej Novej Vsi prichádza predovšetkým šok, akási neuveriteľná blízkosť nebezpečia a otázky: „takéto kovbojky už prišli aj k nám?“ Hovoríme o šialenom strelcovi, o nevinných obetiach na ulici, o tom, že toto sa vlastne môže stať každému z nás! A prevládne (legitímny, prirodzený a dobroprajný) pocit veľkej sústrasti s náhodnými obeťami.
S postupom času sa prípad objasňuje, po úvodných zmätočných hodinách plných dohadov, klebiet a zaručených informácií o útočníkovi – mladom feťákovi či troch strelcoch so štyrmi zbraňami, sa zverejní etnicita obetí. Vysvitne, že primárnou obeťou sa stala početná rómska rodina. Táto zmena chvíľu v hlavách pracuje, až prichádza plíživý pocit, pomalý marazmus, že v konečnom dôsledku táto tragédia nie je až taká veľká. Ďalší článok či svedecké výpovede medzi riadkami poukážu na bujaré oslavy v byte obetí, alebo nebodaj sa zmienia o dílerských aktivitách v štvrti. Zrazu už je pre isté spoločenské spektrum situácia úplne iná: veď je úplne pochopiteľné, ospravedlniteľné a „nasledovaniahodné“ že nejaký pološialenec s poloautomatom rozstrieľa rómsku rodinu! Pretože z našich zlých prežitých i neprežitých skúseností je viac ako isté, že táto rodina si to zaslúžila a jemu iba rupli nervy zo zlého spolunažívania. A zostanú zlomky sympatií na adrese nevinných obetí z ulice. (citát „nasledovaniahodný“ pochádza z diskusie sme.sk, kde za veľa hovorí práve tento príspevok: „na celej veci ma mrzia nezúčastnení zranení a pani, ktorú žiaľ náhodne sundal :-( inak je to nasledovaniahodý čin”.) Pretože pre absolútnu zakorenenosť menejcenného vnímania Rómov vražda Róma nie je to isté ako vražda príslušníka majority. Aké ospravedlnenie by sme našli pre vraha našich „bielych“ susedov, ktorí by si doma pričasto robili žúry?
Za žiadnych okolností a v žiadnom čase nie je vražda ospravedlniteľná. Za žiadnych okolností nie je masová vražda, za bieleho dňa, s nekontrolovaným strieľaním do davu, ospravedlniteľná. Akékoľvek má útočník úmysly, jeho čin sa nikdy neocitne v jednej vete s pojmom nasledovaniahodný. Ako povedal právnik Gregory Fabian: „Neexistuje žiadne ospravedlnenie takýchto skutkov v spoločnosti, ktorá rozumie úzkemu prepojeniu medzi rešpektom k ľudským právam, právnym štátom, mierom a bezpečnosťou pre všetkých.“
Či bol tento skutok rasovomotivovaný, leží na ďalšom a riadnom policajnom vyšetrovaní. V tomto momente sú rasovomotivované predovšetkým diskusie za slovenskými počítačmi: etnicita sa stala doslova ospravedlnením vraždy, legitimizujúc akékoľvek nenávistné či neprimerané, zbytočne násilné zásahy voči rómskej komunite.
Týmto vyjadrujeme úprimnú sústrasť so všetkými obeťami bez ohľadu na ich spôsob života i na farbu pleti.
Občianske združenie ĽPR sa toho roku ocitlo medzi 8 neziskovými organizáciami, ktoré môžete finančne podporiť na bratislavských Pretekoch kačíc. Na webe zriadenom Komunitnou nádaciou Bratislava (ktorá za celou touto akciou stojí) si môžeš kúpiť kačičku ĽPR v hodnote 3 E a časťou tejto sumy prispeješ na našu činnosť. Tvoja kačička zároveň súťaží o oveľa viac! 4. septembra v areáli Divoká voda Čunovo môže na pretekoch získať jednu z 50 hodnotných cien.
Všetky informácie ohľadom kúpy kačičky a o fajn programe, ktorý sa v Čunove chystá, nájdeš tu: http://www.pretekykacic.sk/Default.aspx?CatID=11 (keď kupuješ kačičku, nezabudni zaškrtnúť, že chceš tú , ktorá bude plávať v drese ĽPR)
Čo svojimi peniazmi podporíš? Aktivity neziskovej organizácie Ľudia proti rasizmu, ktorých cieľom je prispieť k budovaniu otvorenej a tolerantnej spoločnosti. Jednou z takýchto aktivít je napríklad poskytovanie bezplatnej právnej pomoci obetiam rasizmu a diskriminácie vo všetkých jej formách. Zároveň sa snažíme byť mienkotvorným médiom, ktoré pretvára spoločenský obraz ohľadom inakosti. Vydávame správy, prispievame na školenia, koncipujeme edukačné texty, sme súčasťou viacerých poradných orgánov vlády, snažíme sa reagovať na dôležité témy súvisiace s krajnou pravicou a ľudskoprávnym postavením menšín. Naša činnosť pozostáva z každodenných mravenčích krôčikov, ktorých náklady však častokrát nesieme na vlastných ramenách. Preto by sme Tvoj peniaz radi využili na konkrétne veci, ktoré sa nám nedarí vtesnávať do rozpočtu – najmä poštovné na listy v komunikácii s kompetentnými orgánmi či náklady na prepravu balíčkov s edukačnými materiálmi pre školy. Každou jednou kačičkou nám pomôžeš. My jej budeme držať palce v cieli!
Táto práca nie je štúdiou o odraze rómskeho etnika v slovenskej literatúre, aj keď jej názov vyvoláva takúto predstavu. Jej témou je všeobecná interpretácia barokovej básne Jána Andreja (alebo Ondreja) Demiana Pláč Cigánů. Na druhej strane však túto báseň možno vnímať v danej problematike ako pars pro toto, pretože vzorovo odráža dlhodobé spoločenské povedomie o tejto etnickej skupine nielen v slovenskej (historicky uhorskej) societe, ale de facto v celom európskom priestore.
